V novom roku zjazdom do Kežmarku

  • September 24th at 6:06am
brali na návštevu za legendárnym slovenským zjazdárom Vladimírom Krajňákom do jeho rodného Kežmarku. Milú spoločnosť nám robila olympionička Hanka Pasiarová.

Prvé lyže údajne doniesol do Vysokých Tatier ako suvenír z Nórska lekárnik zo Starého Smokovca Karol Cornidesz už v roku 1865 a odvtedy sa začala odvíjať dlhá história lyžiarskeho športu v našich veľhorách, pričom medzi jej neodmysliteľné ikony patrí práve 85-ročný Vladimír Krajňák. Patrí k pamätníkom histórie lyžovania v Tatrách, ku ktorým sa viažu aj jeho lyžiarske začiatky. Prvú súťaž absolvoval práve vo Vysokých Tatrách a boli to majstrovstvá Slovenska žiakov, ktoré sa konali na Hrebienku. Hoci nedávno utrpel nepríjemný úraz, výbornú kondíciu má Vladimír Krajňák dodnes. Pred štyrmi rokmi spolu s bratom absolvoval olympiádu veteránov v Slovinsku, doniesol zlatú aj striebornú medailu, ktoré podľa všetkého nebudú posledné v jeho zbierke.

Bývalý reprezentant ČSR sa zúčastnil dvoch olympiád – v švajčiarkom St. Moritzi (1948) a v talianskom Cortina d’Ampezzo (1956), nechýbal ani na MS vo Švédsku v roku 1954. Tam zažil aj zaujímavú príhodu s Rakúšanom Christianom Prawdom. Vtedy vo Švédsku ho chceli rozhodcovia penalizovať za to, že neprešiel bránku. Naši tréneri však so sebou mali kameru, na ktorú inkriminovaný okamih nakrútili, rozhodcovia súhlasili s tým, že sa na záznam pozrú. Film boli expresne vyvolať vrtuľníkom asi 60 km od lyžiarskeho strediska a po jeho zhliadnutí Prawdu nepenalizovali. Tým mu naša výprava zachránila popredné umiestnenie a on sľúbil, že k nám príde na nejaké preteky. Sľub dodržal a objavil sa na Veľkej cene Slovenska.

fotografia

Nášho hostiteľa sme zastihli, akoby ináč, pri sledovaní priameho prenosu obrovského slalomu mužov zo Schladmingu a tak sme jedným očkom počas nášho rozhovoru sledovali, ako sa bude dariť nášmu Žampovi a porovnávali sme pri tom, ako sa lyžovalo voľakedy a čo musia vedieť lyžiari dnes. Pán Krajňák nám ochotne poukazoval fotografie zo Svetového pohára z rodných Tatier, množstvo víťazných pohárov a medailí, videli sme aj zatiaľ poslednú v poradí – zlatú z už spomínanej olympiády veteránov zo Slovinska. Neskôr sa k nám pripojila aj hostiteľova sympatická pani manželka a dobrý “tím” sa nezaprel – na čo on pri svojom rozprávaní zabudol, to ona pohotovo doplnila.

Keď v roku 2008 TV Markíza odvysielala o V. Krajňákovi krátky príspevok s názvom “Najstarší slovenský lyžiar učil Dzurindu aj Medvedeva!” a publikovala ho na svojej webstránke, v diskusii k príspevku zazneli od jedného z divákov nasledovné slová, ktoré hovoria za všetko: “Poznám pána Krajňáka osobne. Je to skvelý človek, ktorý môže byť príkladom aj ostatným ľuďom, ktorí majú oveľa menej rokov, ako on. Neustále v pohybe, v zime na lyžiach, v lete na bicykli. Je mi príkladom. Ďakujem TV za takýto príspevok.” Aj my sme nesmierne vďačný za to, že sme mohli spoznať tohto skvelého človeka, spoločné fotografie nám budú pripomínať naše milé stretnutie. Tradične sme na pamiatku okrem finančnej pomoci a knihy o Slovensku nechali nášmu hostiteľovi aj doširoka “otvorené” pomyselné dvere, vedúce k nám, do Babieho Leta.

fotografia

Cestou z Kežmarku sme potom pri pohľade na okolitú zimnú prírodu ukladali spomienky na rozhovor s legendárnym slovenským lyžiarom, výnimočným a inšpiratívnym človekom, športovcom telom i dušou, s ktorým sme sa práve rozlúčili a ktorého príbeh sme vypočuli. Kdesi vo vnútri nás v tento mraziví zimný čas hriala myšlienka na to, že ako dobre, že máme takýchto ľudí okolo seba. Tešíme sa na ďalšie stretnutia s výnimočnými ľuďmi.