- December 21st at 2:06pm
Ľudia vždy od všetkého očakávajú veľa. A to je chyba. Aj nesprávne či nepríjemné veci a udalosti treba brať pozitívne
Spev som skĺbila s medicínou
Speváčka a lekárka Marcela Laiferová.
Ženy nemajú rady, keď sa im pripomína vek, každý človek má však vrúcny vzťah k svojmu rodisku. Vy ste sa narodili v Petroviciach...
Každý, si môže nájsť dátum môjho narodenia na internete, netajím ho, narodila som sa 14. júla 1945. K Petroviciam nemám nijaký osobitý vzťah, dedinu totiž ani nepoznám. Tam som sa síce narodila, ale naša rodina sa po dvoch mesiacoch presťahovala. Mesto môjho detstva, spomienok, zážitkov, kamarátov je však Prievidza, tam som žila najdlhšie.
Z dostupných údajov je známe, že spievať ste začali počas stredoškolského štúdia.
So spevom som začala oveľa skôr. V ranom detstve, stále som si vyspevovala. Pamätám sa na to, že pred obchodom môjho otca v Pružine som stále spievala. Zaujímavé boli aj moje mikulášske „koncerty“, za spev som dostávala štolverky. Terajšie deti tieto kedysi obľúbené cukríky ani nepoznajú, sú podobné poľským krówkam. Predstavte si, že karamelové, čokoládové aj ovocné štolverky som objavila v jednej piešťanskej predajni. Kupujem ich pre vnúčence na kilá.
To bol začiatok vašej speváckej dráhy?
Tým len konštatujem, že spev ma odjakživa bavil. Nadobudla som aj adekvátne hudobné vzdelanie, v hudobnej škole hrou na klavíri, získala som aj základy v speve a intonácii. Moje naozajstné vystúpenia boli počas strednej školy v Prievidzi, kam sa odsťahovala naša rodina. Mala som troch bratov. Žiaľ, jeden z nich, Emil, už zomrel, bol významný diplomat. Lacko Briestenský, najmladší, z maminho druhého manželstva je právnik a hudobník, aj pre mňa zložil veľa skladieb. Mama zo mňa nechcela mať speváčku, komediantku – ako hovorievala – na nedeľňajšie Čaje o piatej, kde som spievala s kapelou Milana Gallusa chodila aj ona, chcela dohliadať na mňa, veď som ešte nebola dospelá.
Zdá sa, že ste ju „neposlúchli“...
Len čiastočne, lebo mojou druhou láskou okrem spevu bola túžba stať sa lekárkou. Po maturite som sa prihlásila na Lekársku fakultu UK v Bratislave. Prijali ma, bývala som v internáte v Horskom parku. Spev s kapelou Braňa Hronca bol súčasťou môjho vtedajšieho života.
Maturantka Marcela Laiferová, vtedy Keblúšková.
Ako sa dalo skĺbiť náročné štúdium medicíny s kariérou síce vtedy len začínajúcej, ale už známej speváčky?
Dalo sa to a dokázala som to, štúdium medicíny som nezanedbávala, veď lekárom sa nemôže stať nik, kto by odflákal niektorý predmet, alebo väčšinu z nich. Bola som dokonca dobrá študentka, z anatómie v druhom ročníku som dostala jednotku. Dve speváčky medičky sme boli, okrem mňa aj Eva Sepešiová z Košíc, tá doštudovala v Prahe. Spievala som najmä v lete, cez prázdniny. No a rozhlasové a televízne nahrávky sa dali skombinovať so štúdiom medicíny. Štúdium som, pochopiteľne, prerušila, keď sa mi narodil syn Stanko. S jeho výchovou mi pomáhala mama.
Štúdium ste dokončili, získali ste titul MUDr., akou lekárkou ste sa chceli stať? Splnilo sa vám to?
Po získaní titulu doktorky medicíny som sa chcela stať chirurgičkou. Nakoniec som praxovala na internej klinike v Bratislave, neskôr som popri speve mala internú ambulanciu.
Spevácka kariéra bola a je pre vás dominantná. Často spomínate, že ste sa stretli so správnymi ľuďmi, v správnom čase, na správnom mieste.
Nuž, nestratila som sa v Prievidzi, ktorá bola v 60. rokoch významné centrum nielen športu, ale aj kultúry, zlanárili ma v Bratislave aj do Tatra revue, veľa som získala spoluprácou s Braňom Hroncom. S jeho pesničkou Lampy už dávno zhasli sa zrodil náš prvý veľký hit. Spievala som ju s Janou Belákovou. Všimli si ma viacerí textári, skladatelia, hudobníci. Spolupracovala som napríklad s najvýznamnejším dirigentom Karlom Vlachom. Jeho orchester nahral aj moju prvú dlhotrvajúcu platňu s názvom Marcela. Dovtedy žiadna slovenská speváčka nemala LP platňu. Bola to pre mňa veľká škola.
Veľa pesničiek v podaní Marcely Laiferovej sa zaradilo medzi hity.
A prišli vystúpenia na Bratislavskej lýre...
Duet s Karlom Hálom v češtine v roku 1969 nepasoval do vtedajšieho politického „rámca“. Túto pieseň pod názvom Jednu lásku mám, ako aj môj prvý hit Lampy už dávno zhasli, aj niektoré iné piesne v časoch hlbokého socializmu označili za ideologicky nevhodné.
O rok neskôr ste mali vystúpiť na lýre znovu. Krátke šťastné obdobie ste boli už vydatá za MUDr. Jaroslava Laifera, ktorý vám pomáhal v oblasti medicíny, ale písal pre vás aj texty piesní, sa vám nešťastne pred bratislavskou lýrou skončilo. Váš manžel zomrel.
Nemala som vôľu, chuť ani silu na lýre vystúpiť, prehovoril ma Karel Vlach. Napokon som si piesňou Slová vyspievala zlato. Neskôr som pesničku naspievala aj v nemčine.
Marcela Laiferová s manželom Jaroslavom Laiferom.
A otvorili sa vám dvere do sveta, na hudobné festivaly.
S manželom sme plánovali zostať v Prahe, tam by som mala aj väčšie možnosti ako speváčka, jeho nečakaný odchod, po viacerých nevydarených operáciách ma utvrdil v rozhodnutí, že sa vrátim do Bratislavy. Následne som vystúpila na festivaloch v Sopotách, Riu de Janeiro, kde bol napríklad v porote Paul Simon. Teším sa aj zo zisku Zlatého Orfea, na Malte som získala Zlatú palmu, v Drážďanoch 3. cenu. Vždy som spievala po slovensky.
Vždy elegantná Marcela Laiferová.
Zažili ste aj ľudskú závisť, ohováranie...
Nuž áno. Čo mi závideli? Že som bola mladá smutná vdova, venovala som sa spevu a synovi? Mala som len 24 rokov. Mňa zaujímalo, aby som spievala pekné a dobré piesne a aby sa ľuďom páčili, aby boli plné sály, keď spievam. Vždy som však myslela dopredu, plánovala som si život vždy reálne na desať rokov vopred. Najmä v medicíne. Stále som študovala, čo je nové v medicínskej oblasti, ktorá ma zaujímala. Dôležitý je vplyv myslenia na vývoj chorôb. Pozitívne myslenie lieči. Choroba vzniká v hlave, nesmieme sa ňou dať ubiť. Ani inými problémami. Aj neskôr som sa snažila rozvíjať svoj duševný potenciál, ale aj tých ľudí, ktorých som liečila.
Vieme, že nemáte rada definíciu alternatívna medicína, ako nazývate teda toto odvetvie?
Medicína. Všetko je medicína, aj tá tzv. alternatívna. Medicína je všetko, čo lieči. Ak dokážeme človeku vysvetliť, že sa nemá utápať v problémoch, že nemá mať neustále negatívne myšlienky, že sa má dokázať tešiť aj z maličkostí, liečime ho a predchádzame chorobám, ktoré by sa naňho nalepili, lebo nie je pohodový a jeho imunita slabne. Stále prednášam na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety predmet medicína a umenie. Nie študentom, ale lekárom, zamestnancom. Zaoberám sa aj astrológiou.
Marcela Laiferová v ambulancii.
Zrejme ste si povedali po strate manžela MUDr. Jaroslava Laifera, že sa nemôžete utápať v slzách za manželom, nikomu tým nepomôžete.
Po šiestich rokoch som stretla vynikajúceho človeka, športovca a umelca Laca Zacharidesa. Vydala som sa zaňho, narodil sa nám syn Martin. Prežila som s ním takmer tri desaťročia. Doopatrovala som ho do posledných chvíľ života. Chystal mi darček k 29. výročiu sobáša, dokončieval obraz, deň predtým skonal. Mala sa zísť celá rodina, zišla sa o pár dní, na jeho pohrebe. Nikdy nepoviem pol zlého slova na mojich manželov Jaroslava Laifera či Ladislava Zacharidesa, ľúbila som oboch, boli to vzácni, úspešní a cenní ľudia.
S manželom Ladislavom Zacharidesom prežila Marcela Laiferová takmer tridsať rokov.
Často sa schádzate celá rodina?
Je to ťažké zorganizovať, ale schádzame sa. Obaja synovia sú ženatí, starší má päť detí a vnúča, mladší dve deti. Mám aj super nevesty. To znamená, že v kompletnej zostave sme trinásti. A raz do roka, na Vianoce im aj zaspievam. Teraz sa chystáme na rodinnú grilovačku. Rovnako dobrý vzťah mám aj so susedmi, neuzatváram sa pred nimi.
Bývate v krásnom prostredí, uprostred zelene na bratislavskom Hradnom kopci, s prekrásnym výhľadom.
Žijem tu necelý rok, vymenila som to za dom na Železnej studienke. To sťahovanie stálo za to. Najprv som si autom poprevláčala knihy, vytriedila ich, niečo z nich putovalo do víkendového domčeka v Piešťanoch, ale asi 2000 ich tu mám, veľmi prehľadne sú uložené. Potom prišli na rad veci zo skríň, zásuviek, začala som postupne všetko umiestňovať tam, kde to je teraz.
Málokto vie o vás, že popri medicíne ste vyštudovali na Filozofickej fakulte UK aj estetiku a etiku.
Keďže som vždy plánovala ako ďalej, povedala som si, že by sa mi to v budúcnosti mohlo zísť. Čo ak by som mala podmienky na organizovanie kultúrneho života? Štúdium nebolo ťažké, dokonca bolo zábavné, bavili ma dejiny hudby, literatúry, filmu.
Vy sa hrdíte aj tým, že ste napísali niekoľko kníh. Kto vám vnukol túto myšlienku?
Zazvonil mi telefón a na druhom konci bola generálna manažérka vydavateľstva Ikar Ing. Gabriela Belopotocká. Vraj by som o sebe mala napísať knihu. Šokovala ma. Nič som nesľúbila, iba návštevu vydavateľstva. Pani Belopotocká spolu s výkonnou riaditeľkou Ing. Valériou Malíkovou ma toľko presviedčali, až som privolila. Sú to nesmierne ambiciózne dámy, ktoré si zaumienili v minulosti nielenže založia vydavateľstvo, ony ho dokážu aj úspešne kormidlovať. Moja prvá kniha vyšla v roku 2003 a volá sa Žiť svoj sen. Potom som napísala ďalšie knihy: Kľúč k zdraviu, Kľúč k láske, Kľúč k šťastiu, Z mojej kuchyne, Ako si spríjemniť a okoreniť svoj život. V súčasnosti píšem (nie pravidelne, keď mám na to vhodnú náladu) ďalšiu knihu o vplyve myslenia na choroby. Časť rukopisu som zabudla vo vlaku z Košíc do Bratislavy, vrátila som sa síce poň, ale zľahla sa po ňom zem. Nezúfam však, na druhý pokus to bude azda lepšie.
Môžu mať speváci skutočných priateľov medzi spevákmi?
Som presvedčená, že áno. Spomedzi spevákov či speváčok mám stále veľmi intenzívne priateľstvo s Helenkou Vondráčkovou a Hankou Zagorovou, tá mi dokonca pomohla v minulosti kontaktovať ľudového liečiteľa. Priateľkou mi bola zosnulá Eva Kostolányiová aj Zora Kolínska, vážim si Dušana Grúňa pre jeho ľudskosť a nekonfliktnú povahu, spievala som kedysi aj s Karolom Duchoňom. A krásne spomienky mám na natáčanie tzv. repeťáckych pesničiek, ktoré ľudia stále radi počúvajú. Je to nehynúca zásluha Ivana Krajíčka, nesmierne pracovitého a dochvíľneho človeka.
Karol Duchoň rád spieval s Marcelou Laiferovou, boli kamaráti.
Karol Duchoň s Marcelou Laiferovou naspieval o. i. Kamenný kvietok.
Ako trávite dni v čase koronavírusu, ste akčná, vitálna žena, neubíjajú vás rôzne obmedzenia?
Rešpektujem ich, samozrejme, žiadne koncerty, vystúpenia, žiadne posedenia s priateľmi. Mám totiž okruh vynikajúcich kamarátov z oblasti hudby, umenia, športu. Ale veď nadíde čas, keď sa opäť stretneme. Stále je však aktívny môj fanklub, ktorý má zhruba 2000 členov. Všetko o mne vedia, píšu, organizujú, chodia na koncerty, rada sa s nimi stretávam. Môj ranný rituál sa nezmenil, vstávam o pol šiestej, do ôsmej trochu poupratujem môj nový byt, v ktorom nebývam ešte ani rok, navarím. Poupratujem zgruntu niektorú zásuvku. Teraz najnovšie triedim rodinné fotografie, ktoré mám uschované v rôznych škatuliach. Život je krásny, nedá sa však očakávať, že každý deň bude slnečný, bezproblémový. Ale, keď príde, mám z neho radosť. Ľudia vždy od všetkého očakávajú veľa. A to je chyba. Aj nesprávne či nepríjemné veci a udalosti treba brať s pokorou. A nezostať pasívny, nečinný. Akákoľvek práca lieči a udržiava človeka v dobrej kondícii.
Zhovárala sa Klára Grosmannová
Riport
Pristrihnuté ruže zakvitli aj tento rok
Žiadne výhovorky na nedostatok času, hoci ani v súčasnosti ho nemá nazvyš, Marcela Laiferová ihneď súhlasila so stretnutím, na ktoré ju pozvalo Občianske združenie Babie leto. „A čo bude mojou úlohou?“ vyzvedala. „Len sa porozprávať, občerstviť niektoré fragmenty z vášho života, zaspomínať si a určiť miesto stretnutia,“ vysvetlili sme stručne. „Kde inde, u mňa,“ rozhodla ihneď. A v dohodnutom čase nás už aj vyzerala z lodžie svojho bytu s prekrásnym výhľadom.
Žiadne maniere speváckej divy, žiadne prehnané slová, gestá, hoci by si to mohla dovoliť. Je totiž slovenská speváčka, ktorá má nevšednú, úžasnú kariéru.
Zakladateľ Babieho leta OZ Igor Kucej stručne vysvetľuje, prečo je dôležité vyhľadávať a medializovať významné osobnosti hospodárskeho, vedeckého i kultúrno-spoločenského života. „Aby sme ich priblížili mladej a strednej generácii, aby sme na nich nezabudli. A uvedomili si, že za každým úspechom bola a je náročná a zodpovedná práca.“ Súčasne podáva pomocnú ruku, nielen vo finančnej oblasti, ale aj v riešení či vybavovaní záležitostí, ktorými osobnosť roky nevie pohnúť.
Marcela Laiferová hneď zvrtne rozhovor na úraz, ktorý sa jej stal pred dvoma rokmi. Vtedy bývala v mezonetovom dome, v noci schádzala po schodoch, nezažala svetlo a spadla, doudierala sa, následky stále trvajú (ruka a rameno). Hoci je sama lekárka, zatiaľ tú správnu lekársku pomoc nenašla. Možno by sa pád bol skončil oveľa horšie, je však v dobrej fyzickej kondícii, v mladosti aktívne plávala za Slovan Bojnice, darilo sa jej aj v behu a skoku do diaľky. V súčasnosti si kondíciu udržiava na domácich cvičebných strojoch.
„Dokážem sa tešiť z každého darčeka, najviac z kvetov,“ prízvukuje, keď jej I. Kucej podáva kytičku. Medzi najobľúbenejšie patria ruže. Na výstave ruží sa pred rokmi zoznámila s predsedom Slovenskej národnej ružiarskej spoločnosti Františkom Glváčom. Vyšľachtil a daroval jej dvojfarebnú ružu menom Marcela Laiferová. A ona si svoju menovkyňu vysadila v piešťanskej záhrade. „Taká záplava týchto aj iných ruží bola v mojej záhrade, že som sa bála, aby mi nezdemolovali garáž. Dala som ich teda pristrihnúť. Odvďačili sa jej ešte krajšími kvetmi ako vlani.
K. Grosmannová
Kto je Marcela Laiferová
Marcela Laiferová chcela byť od útleho detstva speváčka.
Slovenská speváčka (pop, rock), lekárka, astrologička a spisovateľka MUDr. Marcela Laiferová rod. Keblúšková sa narodila 14. júla 1945 v Petroviciach. V Prievidzi počas stredoškolského štúdia začala spievať na Čajoch o piatej. Svoj spevácky talent rozvíjala aj v Bratislave, kde študovala medicínu. Hudbu na jej prvý veľký hitu Lampy už dávno zhasli (spievala ho s Janou Belákovou) zložil Braňo Hronec. Spolupracovala so známymi hudobníkmi, textármi, dirigentmi. Karel Vlach nahral jej prvú dlhohrajúcu platňu. Získala Zlatú bratislavskú lýru s piesňou Slová krátko po úmrtí manžela Jaroslava Laifera. Vzápätí mnohé ocenenia na medzinárodných hudobných festivaloch. V roku 1968 sa stala zlatou a v roku 1998 bronzovou slávicou na Slovensku. Po vyštudovaní na Lekárskej fakulte UK získala titul doktorky medicíny, vyštudovala aj etiku a estetiku na Filozofickej fakulte UK. Nahrala 14 albumov, 70 singlov, spolu približne 400 piesní. Spomedzi slovenských speváčok má najviac hitov. Hrala aj v 3 filmoch, účinkovala v televízii. Napísala 6 kníh. Má dvoch synov, 7 vnúčat a pravnúča. Žije v Bratislave.
Hity Marcely Laiferovej
Na pódiu. Spieva Marcela Laiferová.
Lampy už dávno zhasli
Pod bielou alejou
Hrdá láska
Slová
Sedem čiar
Zvony už ôsmu bijú
