Chalaňi a Babie leto suplujú úlohy štátu pre majsterky sveta v hádzanej Veroniku Schmidtovú Ilavskú a Annu Čápovú Ríšovú

  • 19.04.2019

Chalaňi a Babie leto suplujú úlohy štátu

Veronika Ilavská Schmidtová (nar. 29. 1. 1937) a Anna Čápová Ríšová (nar. 26. 3. 1935) sú doteraz jediné Slovenky – majsterky sveta v hádzanej. Titul získali na premiérových MS hádzanárok v Belehrade 1957. Majsterka sveta v hádzanej Anna Čápová Ríšová sa stala i najlepšou brankárkou MS 1957 a slovenskou hádzanárkou 20. storočia. Hoci od pamätných MS v Belehrade uplynulo už takmer 62 rokov, ďalším Slovenkám sa titul už nepodarilo získať. A zrejme dlho to tak ešte zostane...

Majsterky sveta v hádzanej Veronika Schmidtová Ilavská a Anna Čápová Ríšová sa stretli po 12 rokoch. V strede autorka článku Klára Grosmannová.

Ako žijú bývalé vynikajúce športovkyne? Ak by sme to mali charakterizovať stručne, tak to vystihne jediné slovo: skromne. Pribudli im rôčky, problémy a starosti so zdravím, akurát dôchodok sa im nezvýšil tak, ako to predstavitelia štátu sľubovali. Kedysi spoluhráčky a kamarátky v reprezentačnom drese Československa sa po skončení aktívnej hráčskej kariéry stretávali len sporadicky. Pani Hanka zostala bývať v Bratislave, pani Veronika zasa v Trnave. Rodina a zamestnanie im zabrali všetok čas. Na telefonáty a blahoželania k narodeninám (pani Veronika dovŕšila v januári 82 rokov, pani Hanka bude mať o pár dní 84 rokov), na Vianoce či Nový rok však nikdy nechýbali v ich poštových schránkach.

Obe cestovali v roku 1957 do Belehradu ako náhradníčky, dovtedy neodohrali žiaden medzištátny zápas, dostali sa však do základnej zostavy čs. tímu, Veronika strelila 5 gólov, Hanku vyhlásili za najlepšiu brankárku šampionátu. Na zlaté medaily sú stále hrdé.

Zakladateľ OZ Babie leto Igor Kucej, Vierka Zwiržinová, jej mama Veronika Schmidtová Ilavská, Klára Grosmannová, Anna Čápová Ríšová a jej dcéra Hanka Milinkovičová.

Sprostredkovať ich stretnutie 5. marca 2019 v Trnave v hoteli Holiday Inn sa podarilo zakladateľovi OZ Babie leto Igorovi Kucejovi. „Pred tromi rokmi, keď som vás obe navštívil, očaril ma príbeh dvoch skromných žien, ktoré v mladosti nielenže reprezentovali Československo a Slovensko, ale aj získali na majstrovstvách sveta v hádzanej titul najvyšší. Stali ste sa majsterkami sveta, žiadna žena na Slovensku to odvtedy v tomto športe nedokázala, museli ste mať veľkého bojového a športového ducha, keďže ste sa presadili medzi silnou konkurenciou a dávali góly, krídelníčka Veronika alebo nedostávali góly, brankárka Hanka. Keď sme v roku 2016 publikovali v časopisoch a na internetovej stránke Babieho leta, neskôr v knihe vaše životné príbehy, boli sme presvedčení, že je to potrebné, aby vás spoznala aj terajšia mládež,“ uviedol Igor Kucej a dodal: „Teraz vám obom s radosťou odovzdávam peňažný darček, časť finančného výťažku vianočného bazára Chalaňov, čiže Mariána Miezgu, Roba Jakaba a Lukáša Latináka, s ktorými OZ Babie leto spolupracuje.“

Na stretnutí v Trnave boli aj dcéry oboch majsteriek sveta. Zľava: Vierka Zwiržinová, jej mama Veronika Schmidtová Ilavská, Klára Grosmannová, Anna Čápová Ríšová a jej dcéra Hanka Milinkovičová.

Je 2000 eur veľa? Málo? Ako pre koho. Pani Veronika si od dojatia utiera slzy, pani Hanka niekoľkokrát opakuje: „Ďakujem. Nemuseli by ste nám dávať finančné darčeky, keby si štát plnil svoje základné funkcie a nemuseli ich suplovať dobročinné organizácie,“ zdôrazňuje. Obe majú rovnaké športové osudy, sú približne v rovnakom veku a trápia ich podobné problémy: pribúdajúce rôčky, zhoršený zdravotný stav a nedostatok financií. Pani Hanka Čápová musí vyžiť z nízkeho dôchodku, pomáha jej dcéra Hanka s vnučkou Danicou. Aj spoločne majú málo, vnučka musela zanechať z finančných dôvodov sľubne rozbehnutú kariéru tenistky. Pani Veronika Ilavská má spolu s manželom tiež veľmi nízky dôchodok, usporiť sa z neho dá mesačne sotva 50 eur. Jej záchranou je dcéra s rodinou, ktorá býva vo vedľajšom byte. „Nemalo by to však tak byť, pomôcť by mal štát, tak ako si to zakotvil v zákone o príspevku športovému reprezentantovi?“ Dvom bývalým majsterkám sveta v hádzanej – jediným na Slovensku – však nič k dôchodku zatiaľ nepridali, neprichádza do úvahy žiadne dorovnanie na 750 eur, hádzaná totiž v čase ich triumfu (1957) nebola olympijský šport. Konštatovali sme to v roku 2016 a odvtedy sa nič nezmenilo. Obe majsterky sveta majú skrátka smolu, že v čase ich triumfu nebola ženská hádzaná olympijský šport. Je to také ťažké napraviť? Nemá Slovensko takú finančnú rezervu, aby novelizovalo tento zákon a pridalo každému bývalému úspešnému športovcovi bez ohľadu na to, či v čase triumfu bol alebo nebol jeho šport olympijský?

Zlaté medaily Veroniky Schmidtovej Ilavskej a Anny Čápovej Ríšovej, ktoré získali na MS v hádzanej v Belehrade 1957.

Zvítanie sa pani Veroniky a pani Hanky bolo však radostné, dlho sa nevedeli vymaniť z objatia. Naposledy sa videli pred 12 rokmi pri príležitosti 50. výročia belehradských MS v Prahe, no a predtým bola 30-ročná pauza, po stretnutí v Bratislave, kde si pripomenuli dve desaťročia od MS. Mali si teda čo povedať a radosť z toho mali aj ich dcéry Vierka a Hanka. „Ozaj, prečo ťa každý volá Veronika, veď ty si predsa Vierka,“ čudovala sa Anna Čápová. „Vysvetlím,“ smeje sa pani Veronika. „Hoci ma každý pozná ako Vierku, v starom občianskom preukaze som mala napísané krstné meno Verona. V novom občianskom preukaze je už konečne moje krstné meno zhodné s rodným listom. Znie Veronika,“ vysvetlila.

Majsterky sveta v hádzanej Veronika Schmidtová Ilavská a Anna Čápová Ríšová so svojimi zlatými medailami.

Pospomínali všetko. Ako sa stali z nich reprezentantky, ako dreli na tréningoch, víťazné zápasy v Belehrade, ale aj ospravedlnenie jednej českej hráčky po dlhých rokoch, ktorá sa domnievala, že ju Slovenka vyradila zo základnej zostavy a prestala sa s ňou rozprávať. Nezabudli ani na oslavy vo vlaku počas návratu, či „fantastické“ tisíckorunové odmeny a tepláky, ktoré napokon museli vrátiť, inak totiž hrozilo, že ich hodnotu strhnú z odmien. Aj to im dobre padne, keď sa ich deti či vnuci pochvália babkinými úspechmi. Hneď s radosťou „požičajú“ svoju zlatú medailu, aby sa hociktorý neveriaci Tomáš presvedčil, čo babka Hanka alebo Veronika dokázali. A keď niektorá z nich situáciu trošku inak opisovala, tá druhá sa ozvala: „To nebolo tak. Čo ja som bola na iných majstrovstvách sveta ako ty?“ doťahovali sa navzájom. „Stretneme sa zasa,“ sľubovali obe, pauza nebude dlhá, ale hádam dostatočná na to, aby sme sa mohli tešiť z toho, že naše úspechy si zaslúžia aj finančné vyrovnanie našich veľmi nízkych dôchodkov.

Veronika Schmidtová Ilavská a Anna Čápová Ríšová s kytičkami od zakladateľa OZ Babie leto Igora Kuceja.

Klára Grosmannová